Deň rodiny 2024 Púchov

V nedeľu 26.mája odštartovali hlavní organizátori OZ S láskou k človeku spolu s primátorkou mesta Púchov Katarínou Henekovou a riaditeľkou CVČ Včielka Alenou Strýčkovou 15. ročník púchovského Dňa rodiny. V rámci úvodných slov okrem poďakovania všetkým spolupracujúcim organizáciám, bez ktorých pomoci by úroveň podujatia nedosahovala taký vysoký štandard, zaznela aj nosná myšlienka tohtoročného Dňa rodiny: „Rodina – otvorená navonok.“ Boli sme pozvaní k vzájomnej pozornosti a všímavosti jeden k druhému navzájom, aj tých slabších.

Obzvlášť boli privítané rodiny, ktoré prišli z neľahkých podmienok Ukrajiny. Moderátorka Klára Dašková ich privítala a vyjadrila prijatie do komunity nášho mesta. Taktiež vyjadrila vieru, že sa v našom meste budú cítiť dobre a prijato. Obecenstvo vyjadrilo podporu vrúcnym potleskom.

Príhovor ďalej pokračoval známym citátom od L.N. Tolstoja: „Všetky šťastné rodiny sú si podobné, a každá nešťastná rodina je nešťastná svojim spôsobom.“„Všetci máme v rámci našich rodín svoje problémy a starosti. Sme pozvaní žiť vzťahy v rámci našej rodiny, no rovnako aj mimo nej, spolu s ostatnými rodinami. Milí rodičia, milé deti, všetci prítomní, skúsme otvoriť naše oči, uši, aby sme videli a počuli viac, ako len sami seba. Buďme pozorní k tým, ktorí sú okolo nás. A možno aj vďaka tomu budeme môcť nachádzať šťastie, ktoré je pre všetky rodiny podobné,“ zaznelo na záver úvodného príhovoru.

Polookrúhle výročie Dňa rodiny ocenili v ďalších príhovoroch aj primátorka mesta Katarína Heneková a riaditeľka CVČ Alena Strýčková, pod ktorej záštitou zazneli krásne tóny hudby, spevu a tanca. Kultúrny program pripravený CVČ sprevádzal deti a rodičov, ktorí súťažili na jednotlivých stanovištiach o pekné ceny.

Statočné rodiny nerozohnal ani dážď a mnohé súťažili napriek nepriaznivému počasiu, čo víťazným cenám dodalo ešte hlbší význam a posolstvo. Nie vždy svieti nad našimi rodinami slnko a žijú pod nebom bez mráčika. Často sa nesú nad našimi rodinami husté mračná čakajúce na silnú búrku. Niekedy stačí počkať a prečkať. Niekedy treba konať aj napriek búrke. Ale podstatou, ktorú sa snažili organizátori tento rok priblížiť bolo, že aj keď príde búrka, nie je v tom rodina sama, pretože sú okolo nej iné rodiny, ktoré jej môžu pomôcť. Tou rodinou môže byť aj tá naša.

Klára Dašková